Príbeh Martina

Bol som študent gymnázia. Vo voľnom čase som športoval, od detstva som sa venoval bojovým umeniam. Popri športe som hral na gitaru, presúval som sa väčšinou na bicykli, aj napriek vodičáku a “prvému autu”. V kolektíve som bol mimoriadne obľúbený. Nechodil som v piatky a soboty do rána piť, ale fajčil som vo voľnom čase trávu. Bola súčasťou môjho života, podobne ako pre niekoho cigarety. Bez ohľadu na zdravotné riziká alebo benefity, legislatívu a postoj spoločnosti som fajčením trávy nikdy nikomu neublížil, nič neukradol, nikoho neobťažoval ani neohrozoval ako množstvo iných ľudí v mojom okolí, ktorí na to ani nepotrebovali fajčiť. Dal som zadarmo jednému chalanovi u mňa na sídlisku pol gramu marihuany. 

Ten chalan mal 16 rokov, čo som netušil, videl som ho prvýkrát v živote a dali sme sa do reči na jednom Bratislavskom sídlisku kde bývam. Pár dní na to na mňa na ulici naskákali policajti, dotrhali mi pri zásahu oblečenie a zničili herný notebook za 1400€, ktorý som mal v ruksaku, lebo som akurát robil u kamaráta projekt do školy. Noc som strávil na policajnej stanici, na druhý deň ma do noci vypočúval tým vyšetrovateľov, prehadzovali ma do rôznych miestností a skúšali všetky možné vyšetrovacie metódy. Po troch dňoch v CPZ ma postavili pred sudkyňu, ktorá ma ako osemnásť ročného študenta strednej školy poslala do vyšetrovacej väzby, s tým že mi hrozil trest od 10 do 15 rokov. Aby som nedostal tých 10 rokov, musel som sa priznať a nakoniec som dostal 5 rokov. Rok som strávil vo väzbe, kde som bol celý čas v cele malej ako kupé vo vlaku s ďalším človekom, vystriedalo sa ich za ten rok niekoľko a všetko boli ťažkí zločinci, vrahovia, lupiči… Po roku vo väzbe ma odsúdili a poslali do skutočného väzenia. V čase, keď moji spolužiaci mali stužkovú, ja som utieral na väzbe krv spoluväzňa ktorý sa podrezal. Keď maturovali, zažíval som praktiky dozorcov v Leopoldove. Celé som to prežil vďaka mojej povahe, som komunikatívny a je so mnou sranda, takže ma tak brali aj tam, no rozhodne nie všetci a rozhodne to nebolo ľahké. Nakoniec ma po 4 rokoch pustili za dobré správanie, dostal som 7 ročnú podmienku, zákaz vycestovať za hranice a povinnosť pracovať. Momentálne teda pracujem a externe študujem na vysokej škole. Trávu som za ten rok a pol odkedy som doma nefajčil, ale aj tak mi záleží na osudoch nevinných ľudí, ktorí ako ja prídu o priateľku, kamarátov a ocitnú sa v cele s vlastnými myšlienkami a zdanlivo nekonečným trestom pred sebou. Pre mnohých je to v spojení s neopísateľnou šikanou (čo NAŠŤASTIE nebol môj prípad) jednoducho priveľa a rozhodnú sa siahnuť si na život. Ja som si týmto všetkým, prešiel kvôli 0,5 gramu.